Kros nás učí odolnosti a samostatnosti

Kros nás učí odolnosť a samostatnosť

Cesty a spevnené cesty nás rozmaznávajú,rovnako ako nás rozmaznávajú životné ciele a cesty, ktoré pre nás pripravujú druhí. To neznamená, že jediný správny beh je beh terénom, ale znamená to, že raz každý z nás dospeje. Dospeje ľudsky, dospeje ako bežec a potom je čas vydať sa na neprebádané cesty, pretože len to nám umožní ďalší rast.

Ľudia mi často hovoria: “Ty to máš dobré, ty to máš všetko od Boha!”.

Pravdou však je, že jediné čo mám skutočne od Boha, je “neschopnosť” vzdávať sa. To ostatné som získal práve len pre tú tvrdohlavosť – dokázať TO.

NIE, čo doteraz nikto nedokázal, ale TO, čo som doteraz nedokázal ja.

V tom je podstatný rozdiel, pretože jedine tak sa môžete stať víťazmi – životným víťazom! Nie tým, že sa snažíte prekonávať (porážať) druhých, ale tým, že sa snažíte posúvať svoje hranice. Tým totiž objavíte svoju cestu k úspešnosti – SVOJU CESTU, kde si jedinečný a najlepší, pretože kto môže byť lepší v tom, byť lepší ako si bol pred desiatimi rokmi, pred piatimi rokmi, pred rokom, včera?

Ospravedlňujem sa za malú sondu do vnútra, ale bolo to treba, chcem vám vysvetliť, ako vám môže kros pomôcť byť lepším, ako ste boli ešte donedávna.

 

Skôr ako som začal behať, chodil som veľa do prírody, do lesov, do kopcov, do hôr a do polí. Už vtedy ma nebavilo chodiť po širokých a upravených cestách, skôr som vyhľadával cestičky, ktorými zdanlivo chodila len zver. Skúšal som, či sa dá po nich niekam prísť – dobehnúť, a keď skončila, predieral som sa tŕním, nízkym stromovým porastom, stále v smere, kde som tušil svoj ​​cieľ.Každý takýto výlet bol pre mňa doslova školou života a učil ma odolnosti a samostatnosti, rovnako ako vás to naučí kros, teda keď zbehnete zo širokých a rovných ciest na cestičky, kde dopredu neviete, čo vás môže na ďalšom kroku prekvapiť. Naučilo ma to pre život zapájať všetky zmysly, ale aj všetky svaly. Keď chvíľu bežíte, chvíľu niečo preskakujete, zistíte, že v tele máte toľko svalov, že sa vám o tom nikdy nesnívalo.

 

Veľmi dobre som si to uvedomil opäť pri pútnickom Ultramaratóne, kedy sme druhý a tretí deň prebiehali Durynským lesom, respektíve bežali po Rennsteig. Aj keď to bola značená, veľmi dobre značená cesta, tak na nej číhalo na každom kilometri prekvapenie. Aj keď som si v duchu často hovoril (preskakujúce korene, pri behu kamenným korytom, ktorým prúdia jarné vody, alebo voda po veľkých dažďoch, prebiehajúca trávou, obilím siahajúcim až k ramenám …) “Tí, čo to značili, snáď nikdy nebehali”, (a určite nebehali, veď to je pútnicka cesta – cesta, na ktorej máte ísť hlboko do seba a spoznať svoje najvnútornejšie zákutia), tak potom ma napadlo, že práve o tom to je.

 

Často viedla totiž na dohľad tejto cesty, cesta alebo cesta pre bicykle, stačilo len prekonať niekoľko metrov a človek mohol bežať pohodlne, ako je väčšinou zvyknutý behať. Nanešťastie sme ale tiež zistili, keď sa nám nechcelo preskakovať jednu kaluž za druhou alebo medzi nimi kľučkovať, a zbehli sme na tú pohodlnú cestu, že tá pohodlná cesta niekam naraz zahýba a vedie úplne inam. Rovnako ako sa nám to deje v živote, keď chceme niečo oklamať, tak zistíme, že sme si tým klamaním vôbec nič neuľahčili, skôr naopak.

Takže ak vyrazíte na svoj ​​krosový beh, majte so svojou cestou “svätú” trpezlivosť a vytrvajte na nej,

aj keď tesne vedľa vás povedie rovná cesta. Zachovajte sa podľa hesla: “Keď si môžeš vybrať z dvoch ciest – zvoľ si tú ťažšiu!“.Odmenou vám bude dobrodružstvo, pri ktorom spoznáte svoje fyzické aj psychické hranice a buďte si istí, že raz sa vám táto skúsenosť rozhodne zíde.

Zdroj: Behame.sk

Odporúčané produkty z nášho e-shopu